Bol 1.apríl a možno ste si mysleli, že si robíme srandu. Všetko však bolo inak. Prekvapenia boli prírodné a bolo nám všetkým veselo.
Najskôr sme objavovali pramene. Prvé dva obľúbené minerálne sme našli poľahky, obzreli sme si aj krásny vodopád pri prvom z nich. Vodu v nich sme ochutnali, jemne perlila na jazyku. Preskúmali sme železité nánosy a vysvetlili si, prečo je železo pre nás potrebné.
Ale nájsť tretí prameň bola väčšia výzva. Prameň Blboták bol ukrytý medzi popadanými stromami a vôbec sme nemali chuť ho ochutnať. Je výrazne sírový, zapadaný lístím. Vo vode je množstvo uhynutých malých živočíchov. Objavili sme prameň mŕtvej vody. Pre nás to bola príležitosť preskúmať toto unikátne miesto. Deti mali nezastaviteľný prílev otázok :). Ale zároveň sme radi, že si všimli, že aj táto voda je užitočná. Po uvoľnení sírneho zápachu rovnako ako iná, zavlažuje krajinu navôkol a rastlinám sa tu veľmi darí.
Celou cestou, každým krokom sme obzerali krajinu a prírodu navôkol. Vedeli sme, že migrujú obojživelníky a preto sme našľapovali opatrne – veď žabu nie je vôbec ľahké všimnúť si. Mali sme šťastie. Pri obdivovaní krásnej kveteny sme objavili salamandru škvrnitú. A tak sme na jednom mieste obzerali mločiu krásavicu aj pučiace listy vzácnych orchideí.
Vystúpili sme na kopec a dali si krátku pauzu. Mraky sa na chvíľu rozostúpili a dopriali nám slnečné lúče, psy sa bláznili. Nás čakala travertínová kopa. Bola neďaleko a vodopád už do diaľky bolo počuť. Tu bolo najväčšou výzvou udržať deti na chodníku – veď voda ich tak veľmi láka. Porozprávali sme si ako travertíny vznikajú a prečo po nich nemôžeme stúpať a ničiť ich.
Cesta dole bola veselá. Niekto sa kotúľal, niekto naháňal so psom, my sme si vychutnávali jarnú prírodu. Čakali nás chemické pokusy, tak sme si išli nabrať vzorku vody a zobrať z rúrky trochu usadeného travertínu. A potom sa diali divy. Merali sme ph vody s použitím lakmusového papierika. Ale nie vždy máme doma takéto vybavenie. Tak sme si ukázali, ako zistíme, či je voda kyslá alebo zásaditá s pomocou vody z červenej kapusty. A načo nám bol kúsok travertínu a cestou pozbierané miestne skalky? Na ďalší pokus s rozpúšťaním vápencov octom. Bublinky bublinkovali, farby sa menili, pokusy sa vydarili.
To už vyzerá ako nabitý program v ktorom už nič viac netreba, ale my sme ešte stihli odlievať sádrovú stopu, spestriť si jedálniček cesnakom medvedím a spraviť si jednu rozkvitnutú zastávku na ceste späť – pri poniklecoch na Mackovom boku.
Tešíme sa na ďalší výlet! Pridajte sa, pôjdeme za žabkami.