S takýmto heslom sme vás lákali s nami do lesa. A ako inak – opäť nás aj vás čakal skvelý výlet a mnoho objavov.
Nuno mal síce zo začiatku trochu trému, ale keďže takto sprevádzal po lese už mnohých záujemcov a študentov dokonca nielen zo Slovenska ale aj zo zahraničia, my sme boli úplne kľudní.
Keďže sme nešli do pralesa ale len k jeho hranici (rešpektujeme prebiehajúci výskum, ktorý nedovoľuje návštevy prírodnej rezervácie), pokúsili sme sa vám dopriať všetko, čo by vás v pralese čakalo: prekračovanie konárov, chodenie po spadnutom kmeni, černice chytajúce sa o nohy …. no jednoducho, začali sme trošku sťaženým prechodom cez les. Všetci ste túto skúšku úspešne zvládli a teda hor sa za mohutnými stromami, na trávnaté polianky aj na miesta stojacich mŕtvych mohykánov.
Pôda bola vyprahnutá, les suchý a my sme začínali mať obavy, že hoci sme na výprave so skúseným ekológom, ktorý roky skúma veľké šelmy a v teréne je ako doma, žiadne stopy zvierat nenájdeme. Ale mláky na lesných cestách a chodníkoch nás nesklamali, rovnako ako biodiverzita zvýšená aj v dôsledku prítomnosti mŕtveho dreva. Hneď na úvod sme videli ďatľa ďubníka trojprstého – spokojne sa hostil a my sme si mohli pozrieť jeho žltú čiapočku. Na rad prišli líščie a jelenie stopy, potom diviačie, medvedie, kunie a dokonca malé mačacie a vtáčie stopy. Skutočne bolo čo obzerať. Zistili sme aj prítomnosť vlka – nálezom čerstvého trusu.
Nuno vysvetľoval, ukazoval, znázorňoval, porovnával …. a napokon počas pauzy vybalil svoju výbavu. A bolo čo obzerať, skúšať, obdivovať: od ponča z celtoviny cez diaľkomer, skúmavky, fotopasce … až po termovíziu.
Jednoducho skvele strávený deň. Ďakujeme, že ste sa k nám pridali a už teraz sa na vás tešíme na ďalšom výlete. Pôjdeme nad Kordíky a tento krát si potrénujeme svoje zmysly.
